Na sútoku potokov Jablonky a Turanky, v prekrásnom údolí pod Čachtickým hradom vznikla dedina Hrachovište. Množstvo archeologických nálezov z oblasti čachtického hradného kopca a okolia svedčia o trvalom osídlení tejto oblasti už v predslovanskom období. Časté sú nálezy z mladšej doby kamennej, približne z tretieho tisícročia pred našim letopočtom. Z tohoto obdobia pochádza aj kamenná sekerka, nájdená v lokalite za Gablovým, ktorá je prvým svedectvom o ľuďoch na území dnešného Hrachovišťa./1/ Sústavné osídlenia v tejto dobe nemožno pre nedostatok archeologických nálezov dokázať, ale bohaté náleziská z východnej strany Malých Karpát svedčia o neustálej prítomnosti človeka v týchto krajoch.

Oblasť Hrachovišťa, ako aj celej Myjavskej pahorkatiny sa vyznačuje pestrým geologickým zložením a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Masív hrachovištských Malých Karpát je budovaný vápencami (vrchnotriasové vápence sú staré 195 miliónov rokov). Nachádzajú sa v nich aj skameneliny morských živočíchov a rôzne podzemné priestory. Neogénne horniny sú zastúpené zhruba medzi vodnou nádržou Dubník 1, Kostolným a Vad’ovcami s výbežkom do Hrachovišťa. Rovinný až vrchovinový povrch chotára tvoria mladšie treťohorné zlepence, pieskovce, staršie treťohorné pieskovce, ílovce, kriedové pieskovce, bridlice a staršie druhotné dolomity. Priemerná ročná teplota je okolo 8 stupňov Celzia a priemerný ročný úhrn zrážok 700-750 mm. Územie obce bolo pokryté súvislým lesným porastom. Ľudová tradícia hovorí, že na vrchu Čaňovec (zvanom aj Hradisko) stával kedysi predhistorický hrad. V tejto oblasti zvanej Na Barinách, sú viditefné stopy pôsobenia človeka a predpokladá sa, že tu bolo hradisko Lužickej kultúry (B.storočie pred našim letopočtom). Hrachovišťan Prednovičtu v minulom storočí našiel malú hlinenú nádobku so zlatými peniazmi a zbohatol. Žiaľ nevieme, z ktorého obdobia peniaze pochádzali. Podobné hradisko sa nachádza aj na vrchu Bakalár, oproti Čachtickému hradu. Archeologický výskum sa v týchto lokalitách nekonal, a tak len náhodné nálezy svedčia o živote ľudí v týchto končinách. Kultovné pohanské miesto pre celé okolie sa nachádza pri Čachtickom hrade, takzvaný Oltárik, kde doteraz možno vidieť veľký obetný kameň./2/ Pri bežnej obhliadke sme tu našli dve železné hlavice šípov./3/ O vzniku čachtického panstva nemámeľríijaké správy. Tatársky vpád v roku 1241 potvrdil, že ubrániť sa mohli len dobre opevnené miesta. Preto panovníci podporovali výstavbu kamenných feudálnych hradov, ktoré sa stávali centrami rozsiahlych panstiev. Za vernosť v čase tatárskeho vpádu dostalo v roku 1253 mestské výsady Nové Mesto nad Váhom./4/ Údaj o jestvovaní Čachtického hradu máme až z listiny z roku 1276, kedy kráľ Ladislav IV. vrátil bratom Pankrácovi a Petrovi, synom komesa Kazimíra z rodu Hont-Poznan zem Lantov v Hontianskej stolici. V listine sa hovorí o ich zásluhách pri obrane ich vlastného hradu Čachtice pred útokmi vojsk českého kráfa Pfemysla Otakara II. Vieme, že vpády českých vojsk sa uskutočnili v r. 1271 a 1273 a že v týchto rokoch už hrad Čachtice existoval. Mohol byť teda vybudovaný len v tomto období po roku 1263, kedy Pankrác rozšíril svoje majetky aj o oblasť Čachtíc, pravdepodobne kráľovskou donáciou. V tejto dobe začína aj trvalé osídlenie územia Hrachovišťa a vzniká tu niekoľko osád. Údaje o čachtickom hradnom panstve sú však len sporadické, napr. o bojoch s Matúšom Čákom, ktorý hrad obsadil (1301-1321 ). Za panovania kráľa Žigmunda bol hrad kráľovským majetkom. V tom čase zajali chorvátski vzbúrenci kráľovnú Máriu a na jej oslobodenie významným dielom prispel vojvoda Štibor zo Stiboríc. Kráľ Žigmund mu za tieto zásluhy daroval 7.marca 1392 Čachtické hradné panstvo./5/V listine sa píše: My Žigmund z milosti Božej kráľ (Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Halíča, Vladimírska a Kumánov) dávame na vedomie, že náš verný muž, vznešený pán Štibor zo Stiboríc, gróf bratislavský, kedysi jeho jasnosti pánovi Ľudovítovi, kráľovi a pani Alžbete, kráľovnej Uhorska, oddane slúžil a nezabúdajúc na jeho služby panej Márii, rovnako kráľovnej Uhorska, nami najviac milovanej pred a po dosiahnutí koruny kráľovstva uhorského, preukázal. Značiac teda, že ten istý pre vykúpenie spomenutej pani Márie, kráľovnej od Jána, syna Petra de Horwata a brata Jánovho, Jána de Palizna, dostal sa do väzenia a stráchajúc sa o neho, lebo v zajatí bol tak hrozne mučený, že to jeho ľudskosť sotva vydržala, dávame mu hrad náš Čachtice sa nazývajúci, v župe Nitrianskej jestvujúci s mestečkom podobne Čachtice sa volajúci, pod týmto hradom ležiacim, aj s mýtom podfa obyčaje na večné časy, ako aj dediny Želovany, Komárno, Častkovce, Lešetice, Korytné, Pobedím, Bašovce, Višňové, Posega, Hrachovište, Krajné a Babikovec pri rieke Dudváh, ďalej Lubina a Hrušové pri potoku Nechvan a Vad’ovce a Stará Tura pri teplej vode zvanej Teplica, Kostolné pri potoku zvanom Kostolník, Rudná pri potoku Rudník, Vŕbové s mýtom, Dolná Chtelnica pri potoku Tewbuch, Malé Kostolany pri potoku Bystrech a Newan pri potoku podobne sa Newan nazývajúcom. K tomuto hradu podľa starodávneho zvyku a od starodávnych čias patriacimi zemami, ornými, obrábanými aj neobrábanými, lúkami a sennými lúkami, pastvinami, vodami, potokmi, rybníkmi a chytaním rýb, správou nad vodami, mlynmi, vrchmi, dolinami a rovinami, horami, krami, lesmi, poľovníctvom, lovom vtákov, dávkami, zberačstvom, gazdovstvami, poplatkami, plodinami, užívacím právom, vofnou kúpou, darov, uznanými slobodami, znakmi práva patronátu nad kostolmi, ktoré sa tu nachádzajú. A dalej prináležiacim jeho potomkom udefujeme hrad Čachtice so všetkými prináležitosíami. Dať do zálohy, predať a dať do cudzích rúk komukolVek pre svoje dobro a pre svoj úžitok je na jeho vôli každému, kto má príležitosť dostať ho, ale tak, že hrad a panstvo nesmie byť predávaný tak, aby sa záväzkom dostal zo svätej koruny kráľovstva uhorského do cudzích rúk. Dané: Budín, štvrtok pred nedefou Reminiscere roku Pána 1392. Z listiny vidno, že osídlenie sa v priebehu štrnásteho storočia rozšírilo po celom čachtickom panstve a že osady boli roztrúsené v jednotlivých dolinách popri riečkach a potokoch. V tom čase jestvovali na území dnešného Hrachovišťa tri osady. Hrachovište, ktoré sa v listine nazýva Hrachowich, ležalo v centre terajšej dediny. Babikovec sa uvádza v roku 1392 ako Ôabykfalus, v r. 1436 Babykowich /6/ a v r. 1452 Babikowcz Í7Í a možno ho lokalizovať do údolia medzi Hrachovišťom a Podvrchom. Časť jeho územia zasahovala až do dnešného chotára Kostolného. Názov Babikovec sa používa dodnes. V roku 1640 sa spomína hon Babikovec (w Babikowczich) v chotári Kostolného. V XVII. storočí mal zať Alžbety Báthoryovej Juraj Drugeth majer Babikovec v Hrachovišti, ku ktorému patrili dve role v rozlohe 55 čachtických meríc a 3 lúky na 11 vozov sena./9/ V Babikovci ešte v roku 1452 bolo 5 port /10/, ale v urbári čachtického panstva z roku 1568 sa už neuvádza ako samostatná osada./11/ Nevie sa kedy presne zanikla. Podľa ľudovej tradície ju vypálili Turci, no v skutočnosti je možné, že prestala už niekedy na prelome XV. a XVI. storočia existovať. Osada Posega (mohla sa po slovensky volať aj Požeha), ležala pri Dudváhu a možno ju podľa poradia v danačnej listine lokalizovať medzi Višňovým a Hrachovišťom. Predpokladáme, že ležala na ľavom brehu Dudváhu v údolí pod Valkovou horou.Stopy osídlenia sme tu našli pri rôznych zemných prácach. Nie je však známe, kedy a za akých okolností táto osada zanikla, ale v roku 1436 a ani v portálnom súpise z roku 1452 sa už nevyskytuje. Mohla zaniknúť počas husitských vojen, ale dôkazy, ktoré by túto hypotézu potvrdzovali nepoznáme. Ďalšia osada, ktorá sa neskôr objavila na území Hrachovišťa je Gablové. Spomína sa v roku 1568 a niektorí autori ju stotožňujú s osadou Posega./12/ Gablové však ležalo na pravom brehu Dudváhu a vzniklo o dve storočia neskôr ako ostatné hrachovištské osady. Neskôr splynulo s Hrachovišťom a miestny názov Gablové sa používa dodnes.

Predpokladáme, že názov vznikol z mena majiteľa – Gábel, ktoré sa v urbároch často vyskytuje a neskôr sa mení na Gablech. V Hrachovišti žije niekoľko rodín s týmto menom. Podobné názvy miestnych častí boli v Hrachovišti bežné, napr.: Smetanéch kút, Strakéch kút... Názvy potokov sa zachovali aj v súčasnosti, aj keď s niektorými zmenami. V stredoveku sa potok tečúci od Krajného cez Hrachovište a Višňové do Čachtíc nazýval Dudváh. Miestny názov Dudváh sa však používa v súčasnosti len pre časť od mosta v Hrachovišti, kde sa spájajú dva potoky a to Jablonka tečúca od Krajného a Turanka tečúca zo západu. Treba však povedať, že i Turanka vzniká v chotári Hrachovišťa spojením potoku Kostolník, prichádzajúceho od Kostolného a Tŕstie, tečúceho od Vaďoviec. Pred reguláciou potoku sa používal aj názov Teplica, ale len pre sútok Turanky a Jablonky. Je zaujímavé, že potok prechádzajúci Starou Turou a Vadovcami je v listine z roku 1392 označený ako teplá voda. Dnes je to práve naopak. Teplejšia je pomalšie tečúca a kalnejšia Jablonka ako priezračná, rýchlejšie tečúca a podstatne chladnejšia Turanka. Ľudová povesť hovorí, že pôvodný názov Hrachovišťa je Gáblové a až kráľ Matej ho vraj premenoval na Hrachovište. Zablúdil v miestnych lesoch počas poľovačky a v každom dome ho na večeru ponúkli hrachovou kašou. Preto sa ráno, ked sa vyspal v dome u Čurillu rozhodol osadu premenovať. V skutočnosti kráľ Matej vládol až od roku 1458 a vtedy už Hrachovište dávno jestvovalo pod svojim starým názvom. Hrachovištský feudálny pán Štibor zo Štiboríc patril k najbohatším magnátom na Slovensku a patrilo mu 18 hradných panstiev s približne 300 dedinami. Z dedín čachtického panstva boli najvyspelejšie Čachtice a Vŕbové, ktoré sa stali mestečkami a vyberalo sa v nich mýto. Náboženským centrom boli Čachtice, ale už začiatkom XIV. storočia vznikol kostol aj na území dnešnej dediny Kostolné a tým jej dal vlastne trvalé pomenovanie. Tento kostol bol pravdepodobne fíliou čachtickej fary, a z menej trvanlivého materiálu. V súvislosti s celkovým rozvojom tohoto kraja sa obyvatelia dožadovali vybudovania nového kostola. V roku 1424 predstúpil pred Štibora zo Štiboríc, ktorý sídlil na hrade Beckov, čachtický plebán Gabriel spolu s Tomášom Čimezičom z Kostolného, Tomášom Milejovičom z Vad’oviec a richtárom Tomášom z Turej, ktorí žiadali aj v mene Hrachovišťanov a ostatných obyvateľov okolitých dedín, postaviť filiálnu kaplnku z kameňa vo Vaďovciach, ktorá by patrila k materskému kostolu svätého Ladislava, kráľa v Čachticiach./13/ Štibor dal svoj zemepánsky súhlas a nová kaplnka bola zasvätená Svoradovi a svätému Beňadikovi. Takto získali aj obyvatelia Hrachovišťa nové náboženské stredisko. Po smrti vojvodu Štibora roku 1414, prešlo panstvo do vlastníctva jeho syna Štibora II., ten nemal synov a snažil sa zabezpečiť testamentom z roku 1431 majetok dcére Kataríne. Zomrel v roku 1434 a ním vymrel aj rod Štiborovcov po meči. Na Štiborove majetky si uplatňovala nárok kráľovská koruna, ako aj jeho dcéra Katarína a bratranec Nikolaiko zo Štiboríc. Dcéra Katarína dostala dievčenskú štvrtinu, vyplatenú v peniazoch a čachtické panstvo sa dostalo do rúk kráľa. Hrachovišťania však kráľovi dlho nepatrili. Už v roku 1436 ich daroval spolu s celým čachtickým panstvom kráľovskému pokladníkovi Michalovi Országhovi./14/ V susedných Čechách nadobudlo v tomto období veľký rozsah husitské hnutie. Ako odpoveď na vpády križiakov do Čiech, nasledovali vpády husitov do Uhorska. Vo februári 1428 po vypálení predmestia Bratislavy, obrátili sa husiti na Považie, všetko vyplienili a z oblasti Nového Mesta nad Váhom sa vrátili do Uhorského Brodu, kde zanechali trvalú posádku./15/ Bližšie údaje o tom, ako bolo postihnuté touto vojenskou výpravou Hrachovište sa nezachovali. Podľa ľudovej tradície sa odohrali vojenské potýčky v priestore medzi Hrachovišťom a Krajným, ktoré sa od tých čias nazýva Kolné. Husiti pod vedením Prokopa Holého zanechali posádky na hrade v Čachticiach, na Branci a v Trnave. Tieto uvoľnili kráľovi Žigmundovi za veľké výkupné až v roku 1435. O častých nepriateľských vpádoch z Moravy sa píše aj v listine hrachovištského zemepána Štibora II. z 5.januára 1431./16/ Hrachovište prežívalo ťažké obdobie, veď husiti (táborské vojská) prechádzali týmto územím opát v októbri 1431 a v júni 1432. Po porážke husitov očakávali Hrachovišťania, že už bude koniec násilia a strachu. Pokojné obdobie ale netrvalo dlho. V okolí sa usadili vojenské tlupy bratríkov, ktoré rabovali v celom kraji.. Boli to nemilosrdní, tvrdí vojaci, ktorí nepoznali zľutovanie. Rabovanie a zabíjanie bolo ich remeslom. V roku 1447 spustošili bratríci celé okolie. /17/ Ťažké časy pripomína aj listina pápeža Mikuláša V. z 3.januára 1449, v ktorej povolil presťahovať prepošta a kanonikov z Nového Mesta nad Váhom do opevneného Beckova, lebo “celý kraj je Čechmi a inými nepriateľmi spustošený a vypálený”./18/ Bratríkov porazilo až vojsko kráľa Mateja, ktoré ich v roku 1466 obľahlo v ich tábore pri Veľkých Kostolanoch. Vodca bratríkov Ján Švehla ušiel a chytili ho v neďalekých turanských horách obyvatelia Starej Turej. Napriek rôznym sľubom ho odmietli pustil, pretože si dobre pamätali príkoria, ktoré celému okoliu spôsoboval. Odviedli ho poviazaného na Čachtický hrad a kráľ Matej im za tento čin udelil rôzne výsady. Švehlu potom s viac ako sto bratríkmi obesili. V tom čase sa kráľ Matej zdržoval aj v Hrachovišti a je možné, že aj ľudová povesť, ktorá hovorí, že “v našej dedine boli všelijakí páni, aj principáni” vychádza práve z týchto udalostí. V tomto období získalo čachtické panstvo klčovaním lesov novú poľnohospodársku pôdu v oblasti Myjavskej pahorkatiny. Vzniklo tu viacero majerov, ktoré ju obhospodarovali, napr.” Myjava, Štiepa... Podľa portálneho súpisu Nitrianskej stolice z roku 1452 si môžeme urobiť obraz o hustote osídlenia čachtického panstva./19/Vtedy sa platila daň od porty (brány), čiže od jednej usadlosti, ktorá tvorila daňovú jednotku. Čachtice mali 15,5 porty zdanených a 50 port vypálených, Vŕbové 20 port zdanených a 52 vypálených, Želovany 5 port zdanených a 6 vypálených, Krajné 11 port, Kostolné 13,5 porty, Vadovce 16,5 porty, Stará Tura 5 port, Hrušové 9,5 porty, Lubina 11 port, Častkovce 7 port, Lešetice 13 port, Korytné 9 port. Hrachovište malo 6 port a Babikovec 5 port. Iné osady na území Hrachovišťa v tejto dobe neboli. Množstvo vypálených port svedčí o tom, že tu prebiehali vojnové akcie s bratríkmi a škody sa ešte nepodarilo odstrániť. Na základe tohto súpisu získavame prvýkrát v histórii približný obraz o veľkosti Hrachovišťa. Bola to osada, v ktorej žilo asi 70 ľudí a v Babikovci okolo 50 ľudí.

Na vtedajšie pomery to bola typická slovenská dedinka na úpätí Malých Karpát, ktoré poskytovali jej obyvateľom úkryt pred neustále hroziacim nebezpečenstvom. Miestne názvy jednoznačne potvrdzujú, že obyvatelia kraja boli Slováci. Maďarské strážne oddiely sa postupne poslovenčili a splynuli s miestnym obyvateľstvom. Ich pôvod pripomínajú už len miestne priezviská ako napríklad Nacf. Nemecká kolonizácia Hrachovište nezasiahla. Názov Gablové sa vyskytuje až neskôr a pôvod mena je neistý.